Archív

Šikana na Slovensku: násilné správanie klesá, rastie kyberšikanovanie

Môže ísť o opakované fyzické alebo verbálne útoky, útoky v on-line priestore, ale aj izoláciu jednotlivcov či malej skupiny žiakov od kolektívu. Podľa výskumov je celková miera šikany v Európe približne 25% percent. Toto vysoké číslo pritom výrazne zaostáva za celosvetovým priemerom.

 

 

Dostupné údaje naznačujú, že najčastejším druhom šikany v Európe (a na Slovensku) je psychická šikana. To odlišuje Európu od ostatných svetových regiónov, v ktorých sú najväčším problémom fyzické násilie a sexuálne šikanovanie.

Dobrou správou je, že šikana v Európe a na Slovensku mierne klesá. Klesajúcu tendenciu má najmä výskyt násilného správania. Napriek tomu by malo byť varovaním zistenie, že podľa výskumu sa v priemere 40% chlapcov a 19% dievčat vo veku 11-15 rokov v priebehu posledných dvanástich mesiacoch zúčastnilo fyzickej bitky.

 

 

Naopak, rastúci problém predstavuje kyberšikanovanie – násilné správanie prostredníctvom moderných komunikačných technológií. Môže ísť o zasielanie urážlivých a výhražných správ, zneužívanie identity, vytváranie blogov, stránok na sociálnych sieťach alebo zdieľanie fotografií či videí s cieľom ublížiť svojej obeti.

Prieskum Slovenského národného strediska pre ľudské práva (http://www.snslp.sk/) ukázal, že skúsenosť so šikanovaním v on-line priestore má viac ako tretina žiakov a miera jeho výskytu sa zvyšuje. Rovnakú skutočnosť potvrdzujú prieskumy naprieč celou Európou.

 

 

Dôsledky

Výskumy UNESCO ukazujú, že čím častejšie je dieťa v škole šikanované, tým má v porovnaní s ostatnými spolužiakmi horšie študijné výsledky. Šikanovanie má teda nepriaznivý dopad na akademické výsledky mladých ľudí a tým aj na ich budúce vyhliadky do zamestnania. Zvyšuje sa aj pravdepodobnosť, že po skončení strednej školy opustia žiaci, ktorí čelili šikanovaniu, formálne vzdelávanie.

Dôsledky šikanovania sa však netýkajú len školy, ale prenášajú sa aj do bežného života obete. Sebavedomie šikanovaných detí klesá, deti sú dvakrát náchylnejšie k tomu, aby sa cítili osamelé, trpeli poruchou spánku alebo uvažovali o samovražde. Často trpia psychosomatickými symptómami, depresiami alebo výkyvmi nálady. Rastie aj riziko užívania drog.

Atmosféra úzkosti, strachu a neistoty, zhoršenie študijných výsledkov, častejšia absencia študentov je len ťažko zlučiteľná s dobrým študijným prostredím na škole. Pri rozšírenom šikanovaní môže zlá atmosféra vplývať na celkovú klímu školy a znižovať kvalitu vzdelávanie všetkých žiakov.

 

Riešenia

Šikanovanie a násilie na školách je celosvetový problém, niektoré krajiny však v boji proti nim dosiahli výrazný pokrok.

Pokrok bol takmer vždy spojený s dôrazom na štátnu politiku bezpečného prostredia na školách a silný záväzok štátu k právam detí a posilneniu ich postavenia. V modelových príkladoch, ktoré uvádza UNESCO v publikácii Behind the numbers: ending school violence and bullying, sa pri obmedzovaní šikany na školách ďalej pristupovalo k partnerstvu medzi rezortom vzdelávania a ostatnými ministerstvami, občianskym sektorom, akademickými združeniami či médiami.

Pri riešení šikany je podstatné zapájanie všetkých zúčastnených – od riaditeľov a personálu škôl, rodičov, žiakov až po miestne samosprávy,  budovanie a využívanie týchto väzieb medzi zúčastnenými na zlepšenie školského prostredia.

Nemenej dôležité je vypracovanie programov pre predchádzanie šikane na školách a monitorovanie ich výsledkov a účinnosti a systematická práca s dátami. Nesmie chýbať  pravidelné vzdelávanie učiteľov a žiakov a hlavne – podpora všetkých zainteresovaných.

 

Škola bez nenávisti – náš program proti šikanovaniu

IUVENTA venuje dlhodobo pozornosť ľudsko-právnym témam a problematike šikanovania a s podporou Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR realizuje aj program zameraný proti šikanovaniu na školách.

Program s názvom Škola bez nenávisti je určený pre základné a stredné školy, ktoré chcú pracovať v oblasti prevencie šikanovania a rozvíjať na svojej škole dobré študijné prostredie.

Ponúka široké spektrum nástrojov, vzdelávacích modulov pre žiakov a učiteľov a po absolvovaní programu pre školu certifikát kvality. V rámci metodických pokynov a odporúčaní pre koordinátorov prevencie v programe Škola bez nenávisti odporúča využívanie príručiek k ľudským právam – Kompas, Kompasito a Bookmarks a taktiež ponúka pre pracovníkov s mládežou vzdelávanie ako s týmito príručkami efektívne pracovať.

Do pilotného ročníka sa v školskom roku 2018/2019 zapojilo sedem škôl. Po jeho ukončení prejavilo záujem o zapojenie sa do projektu Škola bez nenávisti viac ako 250 škôl z celého Slovenska, z ktorých dvadsať bolo prijatých do prvého ročníka programu.

Pre viac informácií o programe Škola bez nenávisti môžete kontaktovať koordinátorku programu Škola bez nenávisti Laru Kurtek (lara.kurtek@iuventa.sk).

 

 Milan Polešenský

Zdroje:
HBSC štúdia
UNESCO Behind the numbers: ending school violence and bullying
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Infografika:
UNESCO Behind the numbers: ending school violence and bullying

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *