Archív

Pavol Škápik: Musíme sa učiť rozhodovať na základe dát (rozhovor)

Sme na prahu štvrtej priemyselnej revolúcie a medzi technológie, ktoré poháňajú prichádzajúce zmeny, patrí aj spracovanie a analýza veľkého množstva dát. 

O dátach, budúcnosti a mladých ľuďoch sme sa rozprávali s hlavným dátovým analytikom mesta Bratislava Pavlom Škápikom.

 

Objem dát neustále narastá. Čím viac dát máme k dispozícii, tým cennejšie informácie z nich môžeme získať. S dátami sa na svetových trhoch vo veľkom obchoduje, ale vy ich sprístupňuje pre všetkých zadarmo…

Áno, na Magistráte hlavného mesta SR Bratislava sme vytvorili portál, na ktorom zverejňujeme otvorené dáta. Na Slovensku sme sa behom krátkeho času v tomto stali lídrami a v súčasnosti máme zverejnených približne päťsto datasetov. Robíme to najmä kvôli transparentnosti a priblíženiu magistrátu a aj samotnej Bratislavy jej obyvateľom. Sme tiež mesto plné vysokých škôl a univerzít, takže aj pre nich sú tieto dáta z Bratislavy a o Bratislave určené.

Aké dáta zverejňujete?

Zverejňujeme rôzne dáta, ktoré mesto či jeho organizácie vytvárajú, ale aj dáta z tretích strán. Napríklad dáta o zeleni v meste, vyťaženosti dopravy alebo napríkad aj počty návštevníkov mestskej knižnice či počty priestupkov. Mesto dáta zozbiera a odborná či laická verejnosť ich môže úplne voľne používať.

Znamená to, že tieto dáta si môže ktokoľvek stiahnuť a používať aj na komerčné účely?

Áno, naša licencia dovoľuje ďalšie použitie dát aj komerčne. Voľne poskytnuté dáta môže akákoľvek firma alebo jednotlivec využiť na vlastné účely. Učiť sa pomocou nich alebo prostredníctvom získaných informácií rozvíjať svoju firmu či občianske združenie.

Je možné sa o vaše dáta oprieť pri písaní projektov?

Každý projekt by mal vychádzať z reálnych potrieb. Pomocou dát viete tieto potreby identifikovať. Portál obsahuje napríklad informácie o zeleni, dáta ohľadom bezpečnosti, informácie o bariérach atď. Ak napríklad chcete niečo debarierizovať, z dát viete zistiť, kde v meste sú s bariérami problémy, vidíte, na čo sa máte pri písaní projektu sústrediť a viete svoj návrh riešenia podložiť faktami.

 

Dá sa s dátami pracovať voľne alebo je potrebné použiť komerčný software?

Údaje sprístupňujeme v otvorených a strojovo spracovateľných formátoch, ktoré nevyžadujú žiadny komerčný software. Software, ktorý je voľne prístupný, si môžete zadarmo stiahnuť z internetu. Na portáli máme aj vizualizácie vybraných dát. No ak nám niekto napíše, že by chcel dáta vizualizovať, vieme to urobiť. Sme tomuto úplne otvorení, predsa len všetky tieto informácie poskytujeme verejnosti preto, aby sa aj ďalej používali a nie preto, len že musíme.

Ako môžu využívať otvorené dáta mladí ľudia, študenti alebo mládežnícke organizácie?

V zahraničí sú to práve študenti a mladí ľudia podporovaní mestami, ktorí najčastejšie vytvárajú z verejne prístupných dát rôzne aplikácie a analýzy. Tieto produkty následne vedia pomôcť ostatným obyvateľom, no aj samotným autorom. Neraz sa vo svete stalo, že vytvorený produkt prevzalo mesto či iná organizácia.

Takého zapojenie mladých ľudí môžeme zároveň chápať aj ako participatívny proces. Mladí ľudia sami určujú priority, ktorým sa budú venovať, analyzujú dáta a sprístupňujú vedeniu mesta svoje výsledky. Mesto potom rýchlejšie reaguje na ich požiadavky.

Schopnosť analyzovať dáta bude dôležitá aj pre pracovný trh, na ktorý po skončení školy vstúpia dnešní mladí ľudia. Nástupom štvrtej priemyselnej revolúcie zanikne veľké množstvo pracovných miest. Zároveň množstvo nových pracovných miest vznikne a medzi najviac žiadanými profesiami budú dátoví analytici…

V Nemecku prepustil pred časom Volkswagen približne desať tisíc ľudí. Zároveň prijal asi 2500 nových zamestnancov, z ktorých je takmer polovica zamestnaná ako datoví analytici. Tento trend je vidieť vo všetkých priemyselných odvetviach a musíme sa pripraviť.

Keď dáte mladým ľuďom v škole dáta s niekoľkými stovkami riadkov, pôjdu cestou najmenšieho odporu a vypracujú školské zadanie cez excel. Ak však dostanú dátové balíky s desiatkami či stovkami tisíc riadkov, vedia, že to už excel nezvládne a musia použiť špeciálne programy. Naučia sa používať software a rozumieť dátam. Preto dávame dáta k dispozícii aj univerzitám. Snažíme sa dosiahnuť, aby sa mladí ľudia pripravovali na meniaci sa trh práce.

Okrem toho vytvárame na meste tzv. mestské laboratórium. Je to spolupráca medzi mestom, študentmi a odborníkmi. S využitím zverejnených dát vytvárame produkty, ktoré mesto potrebuje. Mladí ľudia takto získavajú vedomosti, ktoré budú pre pracovný život stále dôležitejšie.

Keď si mi predstavoval portál OpenData, rozprávali sme sa ešte o jednom významnom momente spojenom s dátami a mládežou: kritickom myslení. Čo majú spoločné kritické myslenie a dáta?

Musíme sa učiť rozhodovať na základe relevantných dát. Takéto rozhodovanie by malo byť súčasťou nášho kritického myslenia. Mnohí ľudia a aj časť učiteľov na školách akoby nechceli, aby sa rozhodovalo na základe dát a do rozhodnutí dávajú skôr pocity či namemorované informácie. Realita potom často ukáže úplný opak. A túto realitu nám vedia práve hodnoverne zobraziť tvrdé dáta.

Pritom kritické myslenie je jedna z najdôležitejších zručností, ktoré odporúča OECD do roku 2030…

Áno, ak by sme mysleli kriticky a rozhodovali na základe dát, vyhli by sme sa mnohým problémom v spoločnosti. Okrem iného by sa nedokázali tak úspešne šíriť hoaxy a dezinformácie. Napríklad, keď sa rozpráva o tom, že Rómovia dlhé roky poberajú dôchodky. Do dôchodku ideme v 62 rokoch a dáta hovoria, že Rómovia sa v priemere dožívajú 68-69 rokov. Pritom majoritná populácia má očakávanú dĺžku života pri narodení až 76 rokov. Celá slovenská populácia mala takúto očakávanú dĺžku života naposledy v 50. rokoch 20. storočia. A takýchto príkladov dezinformácií sú desiatky. 

Preto vždy pri tomto odporúčam, aby sme pracovali s čo najlepšími dátami a na základe nich formulovali primeraným spôsobom aj odporúčania. Lebo ak nemáme potrebné dáta, tak ani nevieme, čo je najlepším riešením a čo je fáma.

 

Milan Polešenský, milan.polesensky@iuventa.sk, 27.12. 2019

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *